Keď čelní politici z vtedajšej koalície strašili občanov rečami o tom, že treba schváliť Euroval, argumentovali, že:
všetci ho schválili, tak musíme aj my, lebo inak sa dostaneme do izolácie,
keď ho schválili všetci, tak musíme aj my, lebo veď predsa všetci sa nemôžu mýliť ( Radičová),
treba si kúpiť čas (Mikloš),
kto nepodporuje Euroval, je populista.
Čuduj sa svete, dnes je Grécko ešte vo väčších problémoch ako predtým. Miliardy eur naliate do gréckej čiernej diery sa absolútne minuli účinkom, deficit štátneho rozpočtu sa stále zvyšuje, situácia po nedávnych voľbách je depresívna, Gréci atakujú banky a vyberajú vklady. S Gréckom sa potáca aj samotné euro a už nielen európski bankári, ale aj poprední európski politici naznačujú, že sa v menovej únii budeme musieť s Gréckom rozlúčiť. Samozrejme, naše peniažky vložené do kadejakých „Euroválovov“, už nikdy neuvidíme.
No a čo v takomto prípade urobí slovenský politik? Ako môžeme vidieť na prípade poslanca Kaníka a celej SDKÚ, urobí to, čo vie najlepšie – pohotovo prevráti kabát. SDKÚ to má nacvičené, veď Radičová a Mikloš boli najprv proti Eurovalu a pôžičke Grécku a až po niekoľkých návštevách Bruselu sa stali ich vášnivými obhajcami. Pán poslanec SDKÚ sa snaží vyvolať dojem, že jeho strana bola odjakživa proti bezbrehému požičiavaniu ,,darebáckym“ krajinám ako Grécko, a ak vôbec hlasovali za Euroval, tak to robili len preto lebo si mysleli, že podmienky požičiavania peňazí z tejto dlhovej pasce budú nastavené inak, ako sú.
V takomto prípade sa natíska niekoľko dotieravých otázok. Napríklad prečo potom Euroval bez výhrad schválili? Prečo o jeho schválenie stáli tak veľmi, že s ním spojili aj vyslovenie dôvery vláde Ivety Radičovej? Prečo sa o takejto vážnej otázke, akou je zadlženie ďalších generácii, nekonalo referendum?
Vládnuce politické ,,elity“, a to nielen na Slovensku, bezhlavo a servilne uvrhli svojich občanov do veľkých ekonomických ťažkostí len preto, aby upokojili trhy (rozumej sanovali enormné finančné straty nemeckých a francúzskych bánk) . A nikoho sa na to nepýtali. Ani svojich občanov - voličov, na ochranu ktorých sa teraz odvolávajú a od ktorých pochádza ich moc. S predklonom úslužne poslúžili bruselským socialistickým byrokratom a s pohŕdaním ignorovali vôľu svojich voličov. Česi majú pre takýchto ľudí krásny výraz – přizdisráči.
Som preto hrdý, že môžem povedať, že Demokratická aliancia Slovenska, ako prvá (ešte pred SAS), robila, čo sa dalo, aby sme o tejto otázke vyprovokovali aspoň diskusiu. Umiestnili sme po Slovensku niekoľko bilboardov, ktoré na to navádzali a začali sme zbierať podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda o účasti na Eurovale.
Súčasný vývoj nám dáva za pravdu. Mal by som mať z toho zadosťučinenie, ale nemám, pretože nikto normálny nemôže mať radosť z toho, keď sa napĺňajú jeho varovania. Slovenský volič má však v každom prípade možnosť porovnať postoje a činnosť DAS a postoje a reči predstaviteľov etablovaných politických strán – pardón - etablovaných přizdisráčov.