Štát kapituluje pred detskou zločinnosťou

Autor: Miroslav Lupták | 5.4.2012 o 9:02 | Karma článku: 18,45 | Prečítané:  2410x

Vážení pisatelia a čitatelia blogov. Určite ste asi pred týždňom zaregistrovali správu o tom ako sa gang mladistvých a maloletých chlapcov pokúsil znásilniť desaťročné dievčatko. Články v rozličných novinách tento fakt reflektovali bez akejkoľvek zmienky o národnostnej či etnickej príslušnosti delikventov i obete. Korektne, spravodajsky sucho a bez emócií popísali tento odporný zločin. Srdce ľudsko právneho aktivistu muselo zaplesať.

Ale teraz si vstúpte si do svedomia, tak ako ja a priznajte sa. Ubránili ste sa otázke, ktorá vo vás pri čítaní nevedomky skrsla? Odkiaľ pochádzala táto vzorka našich detí a mládeže? Odpoveď bola jasná, nech ste sa jej akokoľvek chceli alebo ešte aj chcete brániť. A síce, že to boli Cigáni z Luníka.

Slovutní ochrancovia ľudských práv a zápalistí bojovníci proti rasizmu, neverím, že ste na to nereagovali rovnako, hoci rozum zdeformovaný floskulami o tolerancii a diskriminácii voči tejto etnickej skupine určite vysielal signály, že takto myslieť nesmiete, lebo sa dopúšťate svätokrádeže. Čím to je, že pričítaní podobných správ všetci okamžite identifikujeme páchateľov ako našich neprispôsobivých spoluobčanov, ktorým všetci už len tým krivdíme a ubližujeme? Asi, alebo celkom určite tým, že naša osobná i spoločenská pamäťová stopa spojená s týmto etnikom je v mozgu hlboko vrytá práve na základe podobných negatívnych skúseností.

Je ľahko prehlásiť, že práve to je úloha skutočných humanistov – prekonať predsudky a poctiť našich „spoluobčanov zo sociálne znevýhodneného prostredia“ našou dôverou a venovať im bezhraničnú pomoc. A popritom sa hanbiť za to, že za ich sociálnu situáciu a mravnú devastáciu môžeme vlastne my.

Médiá našu „vinu“ úspešne podsúvajú. V prípade, že sú malí Cigáni týraní na policajnej stanici, sú o tom všade siahodlhé reportáže, stovky pohoršených občanov a desiatok mimovládok, novín a časopisov zahŕňajú úbohé obete policajného násilia darmi a mediálnou pozornosťou. Pričom sa akosi vhodne zabudne, že chlapci sa na policajnej stanici neocitli náhodou, ale boli chytení a usvedčení z lúpežného prepadnutia, pri ktorom staršej žene zlomili ruku. Keď sa však tí istí týraní páchatelia dopustia nového ohavného trestného činu je všade, až na jednu vetičku, ticho?

Aby média nemuseli priznať, že aha, mýlili sme sa a spustili sme mediálnu hystériu kvôli ľuďom, ktorí si to vôbec nezaslúžili? Konkrétne tento gang mal na svedomí aj pichnutie nič netušiacej školáčky injekčnou striekačkou! A výsledok? Trestne zodpovední nie sú, umiestnenie v diagnostickom ústave sa udialo až po prvom absurdnom odmietnutí z nedostatku miest. Schválne, ktoré etnikum sa o naplnenosť nad možnosti asi najviac zaslúžilo? Oficiálne nevieme, pretože politická korektnosť tvrdí, že robiť štatistiku zločinnosti podľa národnosti je vraj číry rasizmus. Neoficiálne však, ako si človek, ktorý neklame sám seba, odpovie?

Gangy maloletých Cigánov brázdia ulice našich miest a dedín a vyberajú si za svoje obete príliš starých alebo príliš mladých ľudí, ktorí nemajú šancu ubrániť sa im. Dokonca si už trúfajú aj na dospelých mužov. Robia to s vedomím, že sú úplne beztrestní. Ako je možné, že nevieme postihnúť trestné činy páchané takýmito osobami či už postihnutím ich samých alebo ich rodičov, ktorí predsa zodpovedajú za ich výchovu? Vlastne, mali by zodpovedať. Ale navonok je všetko v poriadku nič sa nedeje. Pretože priznať si realitu by znamenalo nutnosť konať a nutnosť konať znamená mať problém.

Dostávame sa tak do na prvý pohľad neriešiteľného problému. Deti sa trestať nesmú a to ani ak lúpia, znásilňujú, či pichajú iné deti špinavými ihlami alebo lámu ruky. Facka malému Gadžovi sa predsa len ešte znesie, ale Cigánovi je už rasizmus. Na legálne potrestanie nie sú zase zákony, miesta vo väzniciach a ústavoch a evidentne ani chuť. Štát už dávno prestal spĺňať jednu zo svojich základných funkcií a to ochranu života, zdravia a majetku svojich občanov? Zdá sa, že sme odsúdení trpieť násilie podľa klasického modelu, že kým sa niečo zlé deje susedovi, nás sa to netýka a bude to zlé a odporné, až keď sa to bude diať nám. Ale ide o skutočne až tak neriešiteľný problém? Nie je tomu tak.

Stačí len dôsledne naplniť zásadu rovnosti občanov pred zákonom, pretože protežovanie jedného etnika v trestnom práve spôsobuje nezahojiteľnú ranu na našom vedomí a formuje schému myslenia, o akej som sa zmienil na začiatku. Námietka, že dôsledné uplatňovanie práva by prinieslo náklady na výstavbu väzníc a nápravných ústavov pre deti a mladistvých, neobstojí. Neslobodno zabúdať na to, že štát nemá len materiálny rozmer, ale aj morálny a mravný. Stojí nám za nejaké materiálne náklady totálne rozvrátenie morálky a duchovného života spoločnosti? Čo sme to potom za národ, za spoločenstvo a vôbec za ľudí, keď morálne zásady, na ktorých vznikla európska civilizácia šmahom obetujeme na oltár materiálnych nákladov? Zvlášť, keď sa občanov – poctivých platiteľov daní nikto nepýta, čo si myslia o mrhaní štátnych financií na rozličné gorilie projekty a eurovaly. Na to štát vždy peniaze nájde.

Nový premiér Fico prejavil snahu problém otvoriť. Uvidíme, čo bude nasledovať. Treba sa nesmelo potešiť, ale zároveň byť maximálne opatrný. Po skúsenostiach s našimi politikmi, môže ísť aj o výborné alibi. Niečo také, že veď my by sme aj situáciu riešiť vedeli a aj chceli, ale zlá Európska únia nám to nedovolí. A tak nebudeme robiť zase nič, veď národ je pokorný, pretrpí všetko a búriť sa nebude. A tu robíme chybu. Sme ticho, neprotestujeme, nenaliehame a nebojujeme.

Na riešenie problému je potrebné vytvárať na vládnucu vrstvu permanentný tlak politickými prostriedkami, občianskymi aktivitami a protestmi, nielen krčmovým frflaním. Ako už preukázali všetky predchádzajúce vlády, nikto z politikov sa do páčivého cigánskeho problému nebude hrnúť, ak k tomu nebude prinútený. Doteraz o ich kožu predsa nešlo, a na tú našu s prehľadom kašlali. Musíme im preto dokázať, že takýto postoj už nestrpíme a že pôjde predovšetkým o ich kožu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?