Nesúhlasím s multikulturalizmom. Som fašista?

Autor: Miroslav Lupták | 4.8.2011 o 9:03 | Karma článku: 17,97 | Prečítané:  9486x

V dejinách ľudskej spoločnosti možno nájsť množstvo múdrych myšlienok. Jedna z nich hovorí, že cesta do pekla býva vydláždená dobrými predsavzatiami. Netýka sa len jednotlivcov, ale aj celých národov. Typickým príkladom zvrhnutia vznešenej myšlienky na jej karikatúru je multikulturalizmus.

Slovo multikulturalizmus znie odborne a vznešene. Niet divu, že sa pred ním skloní každý, kto ho nevie dešifrovať. Patrí do výbavy všetkých tých, ktorí sa chcú ohriať na výslní popularity, pretože je to jedna z najemocionálnejších tém, ktoré dokážu zaplniť médiá. Hlavne na Západe, kde charita a altruizmus, vychádzajúce z obecného blahobytu, majú dlhú tradíciu.

V poslednom období však myšlienka multikulturalizmu bola na ústupe. Každodenná skúsenosť Európanov prevládla nad mediálnou indoktrináciou až do tej miery, že sa otvorene začalo hovoriť o jej zlyhaní. Určite bude niekto okamžite kontrovať, že multikulturalizmus nezlyhal, že je to len názor autora a takých slaboduchov, ako sú politici typu Merkelová, Sarkozy alebo Cameron.

No, bodaj by sme my mali takých politikov. Ale to nechajme bokom. Faktom je, že multikulturalizmus dostal neočakávanú revitalizujúcu injekciu priam v poslednej chvíli. Breivikov ničím neospravedlniteľný čin mu spustil vodu na mlyn. Ako huby po daždi sa aj v našich médiách vynorili články s apoteózou multikulturalizmu, vydávajúce ho za originálnu európsku hodnotu na pozadí ideálov tolerancie a lásky.

Dá sa očakávať, že na vlne odporu k Breivikovmu vraždeniu bude multikulturalizmus stupňovať svoj tlak.

Občania starého kontinentu sú už patrične spracovaní, zastrašení a poučení, že na vine všetkému je rasizmus, intolerancia a xenofóbia pôvodného obyvateľstva. Za celý čas sa však bojovalo len proti domácemu „radikalizmu“, zatiaľ čo manifestácie islamistov s transparentmi vyzývajúcimi zabíjať kresťanov a zničiť štát, ochraňovala polícia. Médiá sa postarali o to, že za atentátmi v Londýne a Madride, násilnosťami a požiarmi v Paríži, treba vidieť v prvom rade neznášanlivosť pôvodnej tradičnej spoločnosti, sociálne dôvody a nedostatok tolerancie z jej strany. Okrem iného to viedlo k absurditám typu zákazu detských vianočných besiedok alebo vianočnej výzdoby, aby sa moslimovia náhodou necítili urazení.

Dôvody ospravedlňovania výbuchov sa hľadali všade inde, len nie aj na druhom póle konfliktu. Dá sa niekde nájsť organizácia pre ľudské práva, ktorá by horlila za to, aby za hlásanie rasovej a náboženskej nenávisti boli potrestaní islamskí radikálni imámovia a nie len domáci občania, ktorí si dovolia požadovať uplatňovanie práva na rovnosť pred zákonom? Naopak, islamského fanatika chráni polícia, podobne ako demonštrantov, nesúcich transparenty, otvorene hlásajúce výzvy na vraždenie kresťanov a deštrukciu štátu, ktorý im garantuje život a slobodu, hoci aj ničnerobenia s veľkorysými sociálnymi dávkami.

Nekonečný pocit viny

Apologéti multikulturalizmu argumentujú potrebou zmazať pocit viny za historické zločiny, ktorých sa Európania na ostatných národoch a menšinách dopúšťali. Podľa nich sa nesmú opúšťať humanistické hodnoty západnej civilizácie, ktorými sú myšlienky všeľudského bratstva a tolerancie. Zaujímavé je, že sa nedovolávajú tolerancie aj od imigrantov, ktorí sú vykresľovaní výlučne ako nevinné obete. Zrejme iba tolerancia k zabíjaniu v mene rodinnej cti, kameňovaniu cudzoložníkov, odtínaniu rúk alebo násiliu na ženách je tou pravou európskou hodnotou. A ten, kto si o tom dovolí zapochybovať, je hrozbou demokracie a zakukleným fašistom.

Nórska tragédia brutálnym spôsobom odhalila, že Európa je chorá. Nie je chorá z nedostatku, je chorá zo svojho slepého blahobytu. V blazeovanom rozmare je ochotná podieľať sa na vlastnej záhube tým, že si masochisticky pestuje program samodeštrukcie založený na bezbrehej politickej korektnosti a multikulturalizme.

Ale ľudia už nie sú schopní zvládať dusno zmanipulovanej absurdity zamieňania príčin a následkov, relativizácie a dehonestácie hodnôt, na ktorých vznikla európska civilizácia. Plodom takejto atmosféry je nárast vplyvu krajne pravicových strán, čo je kultivovanou podobou odporu, ako aj zrod vraždiaceho monštra typu Breivika.

Udalosti v Osle nastolili nevyhnutnosť pozrieť sa na problém imigrantov a multikulturalizmu bez ružových okuliarov a bez alibistického strkania hlavy do piesku pred problémami s nimi spojenými. Pretože tie problémy tu sú, bez ohľadu na to, či si to želáme vidieť alebo nie.

Je preto veľmi sympatické, že Nórsko s naďalej bude pokúšať o maximálnu otvorenosť a voči názorovým oponentom multi-kulti nemieni uplatňovať reštrikciu.

Aký to rozdiel oproti našim žabacím pomerom! U nás štátom nezvládnutý problém sa rieši iba sprísnením existujúceho právneho stavu. Krátkozrako sa nehľadí sa na to, že ak sa bude neustále bojovať len proti radikálnym a xenofóbnym prejavom v spoločnosti, denuncovaných samozvanými obhajcami ľudských práv, splodí to len ešte radikálnejšiu odvetu.

Obávam sa však, že na Slovensku priestor na diskusiu nebude, hoci nám pod nohami horí zápalná šnúra podobného výbuchu ako v Oslo. Ani najtragickejšie udalosti neviedli k otvorenej diskusii o našom spolužití s Rómami, ak sa neberú do úvahy hysterické výlevy aktivistov ľudskoprávnych organizácií. Jediným výsledkom Devínskej Novej Vsi bola honba na držiteľov zbraní. Pritom odpoveďou na otázku, kam až môže viesť naivný pacifizmus bola nórska masakra.

Na Slovensku nemáme jediného politika , ktorému by nepadlo srdce do gatí, keď ho nejaký adolescent s hlavou v oblakoch označ9 za xenofóba a rasistu. Preto je naším národným zvykom zametanie problému pod koberec. Je to pohodlné, veď po nás potopa. Dokedy ešte?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?