Štát si neplní svoju funkciu

Autor: Miroslav Lupták | 29.6.2011 o 9:04 | Karma článku: 17,88 | Prečítané:  3014x

Múry medzi bielymi Gadžami a Rómami sa množia. Už aj Vrútky sa zaradili medzi "vyvrheľov" ľudstva. Ani tam rečičky o škodlivosti múrov pre obe etniká nezabrali. Každodenná skúsenosť valcuje všetky umelé mantry o spolužití, diskriminácii, rasizme, xenofóbii, segregácii a ďalšie slová zo slovníka cudzích slov, ktorými sa naši pseudo politici snažia zakryť svoju neschopnosť riešiť elementárny problém a to rovnosť občanov pred zákonom a vymožiteľnosť práva.

Každá nová politická garnitúra si okrem svojho základného politického poslania – nakradnúť čo najviac pre seba a svoje dietky - neželá nič viac, len aby rómsky problém nevybuchol práve za ich panovania. Preto robí všetko možné, aby sa nevyhnutný konflikt časovo posunul čo najďalej. V záujme pofidérneho mieru pre nich tak potrebného na drancovanie majetku sú akademickí teoretici ochotní obetovať budúcnosť za cenu akýchkoľvek obetí.

Stavanie múrov ich však usvedčuje z farizejstva. Angličania majú jedno veľmi múdre príslovie: Puding sa poznáva tým, že sa je. Rovnako rómsky problém sa poznáva tým, že sa žije. Politici v Bratislave a Bruseli ho nežijú. Tí ho len zneužívajú na svoj exhibicionizmus. Ochotne im na to slúžia tzv. ľudskoprávne organizácie, ktorých dominantný záujem je dostať peniaze na jalové monitorovanie problému a hlavne „rasizmu Slovákov“. Za také pekné peniaze sa oplatí dúchať do pahreby, aby oheň nevyhasol.

Keď už občania, ktorí platia dane a zarábajú menej ako neprispôsobiví dostávajú cez sociálne dávky, siahajú po takom inštrumente, ako je stavba múra, svedčí to o tom, že citlivosť systému dosiahla svoju kritickú hranicu. Ľudí, ktorí sa rozhodli postaviť plot, už nikto neobalamutí krásnymi frázami o tolerancii a boji proti diskriminácii. Oni poznajú pravý význam týchto slov.

Za touto hranicou už niet „mieru pod olivami“, tam sa už hromadí iba negatívna energia, ktorá sa čoskoro premení na explóziu.

Ak sa občania musia pred „neprispôsobivými“ chrániť ochrannými hradbami, pretože ostatné riešenia zlyhali, sú ochotní znášať všetky možné dôsledky a príkoria, vyplývajúce z ich postoja, keď manifestujú, že to všetko je proti utrpeniu z vydarených susedov vlastne nič, vypovedá to o úrovni nášho právneho a sociálneho systému, policajnej ochrany a štátu vôbec. Logicky si potom položia otázku o potrebe takého štátu. Veď im nezabezpečuje ani ochranu života a zdravia, ani majetku, ale nezabudne ich zodrať z kože kvôli daniam. Daniam, ktoré potom použije na to, aby im tí druhí mohli nerušene strpčovať život.

Múry vôbec nie sú tým, čím sa zdajú. Nesvedčia o rasizme. Aj keď sa prvoplánovo zdá, že ide o konflikt etnického spolužitia, jeho podstata je inde. Je totiž neuvedomelou, ale o to naliehavejšou výpoveďou o vzťahu občana k vlastnému štátu. Betónový múr je materializáciou duchovného múru vo vedomí občana, ktorý sa odcudzil vlastnému štátu. Nie však jeho vinou. To štát arogantne ignoruje jeho potreby, žiadosti a prosby. Za jeho dane, uťahovanie opaskov a pokoru, mu neposkytuje žiadnu reciprocitu, naopak proti nemu obracia svoju represiu.

Zatiaľ čo ostatné výhrady proti štátu zatiaľ iba tlejú vo vedomí ľudí a ventilujú sa šomraním, nadávaním a raz za čas voľbami, múry sa stávajú hmotným dôkazom o degenerácii štátu, ktorého zmysel sa zmenil na službičkovanie mocným a bohatým. Slovenská republika ako štát, ako forma organizácie spoločnosti na zabezpečenie poriadku, ochrany občanov a určujúca správanie ľudí pomocou práva, evidentne zlyháva. Jej zmyslom je iba na čo najdlhšie zametať problémy pod koberec, zbaviť ľudí akejkoľvek možnosti revoltovať a potemkiniádou navodiť dojem, že je všetko v poriadku.

Čoraz zreteľnejšie sa potvrdzuje skúsenosť známeho politológa, ktorému raz istý vplyvný politik povedal: Vy nechápete, že sme tento štát založili pre desať rodín? Tak čo sa nám do toho pletiete!

Je na čase prestať povrchne odsudzovať múry ako prejavy rasizmu a segregácie. To je veľmi lacný a populistický nástroj politického establishmentu a majiteľov tohto štátu. Je na čase pozrieť sa na ne ako na zvrátený výraz biedy celej našej spoločnosti. Múry, ako čaro nechceného, nevedomky predstavujú signál akútnej potreby na prechod od občianskej apatie k aktivite.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?