Korupcia je naším folklórom

Autor: Miroslav Lupták | 14.4.2011 o 9:07 | (upravené 14.4.2011 o 11:55) Karma článku: 5,87 | Prečítané:  1173x

Neviem prečo sa nad korupciou rozčuľujeme. Korupcia predsa predstavuje pre našinca niečo tak samozrejmé ako bakšiš v Egypte, alebo diery vo švajčiarskom syre. Očakáva sa za všetko, rovnako ako za nič. Patrí to k nášmu folklóru , ktorý nám vraj závidí celý svet. Iste nám preto závidí aj muzikantov, podľa ktorých my tancujeme, ako nám oni pískajú. Zaujímavé je, že my tancujeme o dušu, hoci muzikantská banda hrá totálne falošne.

Čo by za takých hluchých a slepých, ale o to nadšenejších tanečníkov dali anglickí gajdoši alebo francúzski trubadúri. Zvlášť, keď by si mohli byť istí, že ich napriek predvedenému výkonu znova zavolajú k hodovnému stolu.

Dubasiť za každú cenu

Náš národ chce skrátka dubasiť bez ohľadu na to, či si pri pohybovo nezvládnuteľnej kakofónii doláme hnáty. Nesmelé nádeje osamotených politických kverulantov o návrat k harmónii boli čoskoro po každej volebnej kortešačke dôkladne odkázané do patričných medzí.

Všetci si pamätáme, ako po LenOnovom spevokole rázne s falošnými hráčmi pozametal dirigent Miki. A Gaba to vykoplo až do Londýna. Ostatné exemplárne prípady nekompromisného postoja kapelmajstra škoda spomínať, pretože nám až doteraz rezonujú ako odstrašujúce príklady "drakonických" trestov za odmenu.

Korupčný death metal

Nestačilo nám to. Zdalo sa, že muziku treba ešte pritvrdiť. Ako ideálny sa videl zemitý a autoritu vzbudzujúci kapelník Robko. Keď istý minister financií (skoro) vyletel do troch minút a doteraz krúži popred televízne kamery so žltým pred očami, začalo byť jasné, akýže poriadok si urobí aj so skupinou zbojníckych hráčov na fujaru a trápnych spevákov odobierkových pesničiek.

Miki znova na scéne

Hoci sa núkal kdekto, ansámbel impresária Mikiho bol znova povolaný muzicírovať. Aby zazneli aj soprány, ktoré sľubovali nové výšiny, navonok ho vedie zbormajsterka Ivetka. Zbor je však taký rozladený, že mu väčšina obecenstva radšej zaplatí, len aby bol ticho. Ale ticho nemôže byť, keď za oponou číha revitalizovaný Robko a zvláštnou hrou náhod preludzuje opäť to isté komorné „a“ , ako pred piatimi rokmi. Na to, že si chudobní prispievatelia do klobúka už nespomenú, ako to dopadlo, na to sa môže spoľahnúť. Víťazstvo je isté, národ sa môže tešiť.

A tak sa pohybujeme v začarovanom kruhu, furt tým istým zaklínačom hadov, uši natŕčame a nové tóny očakávame od dávno vytuchnutých interpretov. Sme asi nepoučiteľní. Krepčíme, svoje ťažko zarobené peniažteky do večne deravého klobúka hádžeme, zatiaľ čo maestrovia sa nám za chrbtom smejú.

Záchranca Dežko

Čo nám zostáva? Asi už len čakať, kedy kapelnícku taktovku prevezme primáš Dežko. Ten vždy hovoril: "Vám bielym je dobre, vy hráte z papiera, ale my Cigáni hráme bez rozumu." Dežko sa aspoň nebude za nič skrývať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?