Takouto nekonečne „humánnou“ a tolerantnou inštitúciou je Európska únia. Organizácia dvadsiatich siedmich európskych štátov, ktorá má okrem iného reprezentovať ich kultúrne a duchovné hodnoty.
Akým spôsobom to robí, názorne predviedla jej Rada pre vonkajšie vzťahy, čo je vlastne vrcholné stretnutie ministrov zahraničných vecí jej členských štátov. Rada, napriek záverom Európskeho parlamentu, nebola schopná prijať uznesenie, ktoré by odsúdilo vraždenie a násilie páchané na kresťanoch v Iraku a Egypte. Na margo toho, neoficiálna ministerka zahraničných vecí EÚ, pani barónka Ashtonová prehlásila, že by zmienka len o jednom náboženstve nebola politicky korektná.
Čo na to takéto, dych vyrážajúce ospravedlnenie, povedať? Asi iba to, že by si to sotva trúfla prehlásiť, keby obete boli moslimovia alebo Židia. To by nastal iný tanec. Ale čo už, keď mŕtvi sú iba kresťanskí muži, ženy a deti. Menejcenní ľudia druhej kategórie, ktorí sa musia podriadiť novému božstvu – politickej korektnosti. Ľudské práva, vrátane toho najvyššieho - práva na život, preto prestávajú v ich prípade platiť.
Brusel tomuto božstvu, ktoré nemilosrdne borí všetky doterajšie božie i ľudské prikázania, stavia chrám. A pani Ashtonová je jeho prvou kňažkou.
